Moja joie de vivre

Niekoľko maličkostí pre januárovú (ne)pohodu

No áno… tak áno… počasie si v januári a vlastne ani nikdy nevyberieme, v tom máte pravdu. Jednoducho ho musíme prijať so všetkým všade a ak sa nám na ňom, len tak čírou náhodou, niečo nepozdáva, môžeme sa ho pokúsiť nejako šikovne prechytračiť. A tak všetky chytrolínky blogfanynky rýchlo rozumiete, že práve taký čas nastupujú tie pravé a nefalšované drobnosti do januárovej (ne) pohody…  

Tak napríklad taká teplá mikina HOMEBODY LETS STAY HOME CLUB, tá je vám ako z rozprávky.  Stačí, keď si ju oblečiete a zahlásite: „Predo mnou vidno, za mnou tma“ a pomaly sa vytratíte obecenstvu z dohľadu.  

Ja som sa v nej konečne uvelebila na gauč aj s knihou, ktorú som si kúpila už v minulom roku, no akosi to nešlo (verím, že rozumiete) čítať ju počas leta a vôbec, keď nie je tá správna zasnežená atmosféra. A tak poslušne čakala na polici a s prvými vločkami čo zahliadlo moje oko som si povedala, že už je čas na tú moju hygge chvíľku s Hygge a polibky, keď už som v tom Lets stay home clube.

A samozrejme, aby som pri čítaní bola v tej zasneženej dánskej krajine dobre vyhriata a fresh, vybrala som si zo svojej mini čajovne aj chutný čajík – Fresh mango… a potom aj sušené ovocie Mix Tropicana, čo na mňa v peknom balení už dlhší čas celkom nápadne požmurkávalo. Od Vianoc som mu viac než statočne odolávala… ale ďalej to už namojveru  nešlo! Do tej hygge pohody jednoducho musím niečo pozobkávať, keď už tú čokoládu predo mnou doma skryli… 🙂

Nakoniec zostáva ešte nasadiť na nohy teplo domáco ružové pantoflíky so srdiečkami, ktoré už na prvý pohľad pôsobia tak sebeláskovo, že  sa v nich zaručene musím mať rada!

Mne to do tej januárovej (ne) pohody proste sedí. … také domáce ošetrenie pleti, to nikdy nie je na zahodenie. Veď keď relax, tak relax a pohoda čo to ide. Nasadiť zajačie ušká a zostať vo svojom teplom brlôžku s uhlíkovou maskou na tvári a radšej sa neukazovať svetu!  Aj také dni občas musia byť a ja vôbec nepochybujem, že so mnou súhlasíte!

A do celej tej januárovej (ne)pohody mi celkom pokojne môže vyspevovať tento malý talentovaný snehuliačik s červeným nosíkom, ktorého som dostala už veľmi veľmi dávno od môjho manžela, v čase keď sme spolu chodili… a odvtedy sme nerozlučná dvojka a jeho spev ma do dnešného dňa neomrzel…   

Tak majte krásny deň, nájdite si aj vy tie svoje maličkosti do januárovej nepohody – pohody a ja budem veľmi rada, ak mi tu dolu do komentára prezradíte, aké sú tie vaše maličkosti, ktoré vám dokážku vyčariť tú správnu atmosféru a náladu. … vážne horím zvedavosťou 😛

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.